top of page

Dňa 26. júna som sa zúčastnila ako spíker o Európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF) na konferencii k Next Generation EU, ktorú zorganizoval europoslanec Ivan Štefanec (KDH/EPP) v spolupráci nadáciou Antona Tunegu. Konferencii sa zúčastnili špičkoví spíkri ako minister financií Eduard Heger, bývalý finančný minister Ivan Mikloš, ktorý má bohaté skúsenosti s úspešnými reformami, predseda Európskeho výboru NR SR Tomáš Valášek, ekonomická analytička zo Stáleho zastúpenia EÚ na Slovensku Lívia Vašáková, reprezentanti samosprávy: Prešovská VÚCka bola reprezentovaná Milanom Majerským a reprezentant IT sektora Mário Lelovský.

 

Na mojej prednáške k EŠIFu som identifikovala nasledovné problémy s eurofondami v našej krajine: okrem rozšírenej vysokej miery korupcie máme obrovskú prebyrokratizovanosť, nedostatok administratívnych a analytických kapacít na všetkých úrovniach národnej a lokálnej a aplikujeme tzv.gold plating - časté sprísňovanie európskych noriem, pravidiel a nariadení - sme veľakrát "európskejší ako Európa". Na jednej strane sme veľmi privilegovanou krajinou, dostávame v súčasnosti 3 Eur späť z európskeho rozpočtu za 1 Eur, ktorým prispievame my (po Estónsku sme 2. najväčším prijímateľom (v novom finančnom období to budú 2 Eur za 1 Eur z nášho do európskeho rozpočtu). No na druhej strane nestíhame peniaze investovať na rozvoj regiónov, patríme popri Chorvátsku medzi najpomalšie krajiny čo sa týka alokácií a často sa na nás aplikuje decommitment, peniaze musíme vracať. Je preto obrovská výzva pre nás situáciu zlepšiť a čerpanie urýchliť, lebo v najbližších 3 rokoch sa ocitneme v situácii koncentrácie cca 4 miliárd Eur ročne, ktoré jednak prenášame zo súčasného finančného obdobia, ide o cca 10 miliárd Eur, tieto prostriedky budú riadené podľa súčasných pravidiel - teda rozdelených do súčasných 8 operačných programov a k tomu dostaneme 15 miliárd Eur z nového finančného obdobia, kde budú platiť nové pravidlá na základe novej partnerskej dohody pre 1 operačný program.

Tieto prostriedky sú obrovskou príležitosťou ako dosiahnuť napredovanie našich regiónov, ich modernizáciu a rozvoj. Veľa zaostávajúcich európskych regiónov sa rozvinulo vďaka pomoci štrukturálnych fondov, podarilo sa premeniť chudobnejšie južné španielske regióny na prosperujúce, v celom Španielsku si vybudovali modernú infraštruktúru, podobne aj v Portugalsko či južnom Taliansku a Grécku. Posledné roky sa to isté darí krajinám s postkomunistickou históriou, osobitne pobaltské krajiny a Poľsko, ktoré je 'frontrunner' v oblasti čerpania a efektívneho využívania eurofondov. Ich tajomstvo je, že majú podrobne vypracovanú stratégiu rozvoja regiónov, vytvorili silné ministerstvo rozvoja, ktoré má významné postavenie vo vláde, osvojili si túto agendu za jednu zo svojich priorít prostredníctvom tzv. political ownership, reformovali inštitúcie podporujúce rozvoj regiónov, prispôsobili legislatívu pre rýchlejšie čerpanie a celkovo ich regióny majú silné postavenie, navzájom si medzi sebou pomáhajú vymienaním know how, napr. Polska wschodnia/východné Poľsko. Toto sa žiaľ u nás nepodarilo dodnes dosiahnuť.

 

Môj príspevok začína v 50.tej minúte a cca 8:20 min od konca

12.februára 2020 sa v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie uskutočnilo diskusné fórum s názvom Efektívne a férové manažovanie eurofondov, skúsenosť Poľska. Cieľom fóra bolo pomenovať neodstatky pri čerpaní eurofondov pre slovenské regióny a priniesť pohľady a námety expertov v tejto oblasti z Poľska. V prvom paneli diskutovali Denisa Žiláková z Centrálneho koordinačného orgánu, Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu; Martin Jakubek riaditeľ odboru verejného obstarávania EŠIF z Ministerstva školstva, Michal Kaliňák, tajomník Rady expertov ZMOS a jeho hovorc, Katarína Rochovská expertka na oblasť eurofondov (bývalá generálna riaditeľka sekcie riadenia projektov, na Ministerstve dopravy v súčastnosti pôsobiaca v privátnom sektore a pri Trnavskom samosprávnom kraji) a regionálny podnikateľ Petr Hornof. Panelisti identifikovali, že hlavným nedostatkom Slovenska je vysoká miera korupcie na rôznych úrovniach, problémy s administratívnymi kapacitami, ich nedostatok či vysoká fluktuácia, technicko-administratívne problémy pri výzvach - nedodržiavanie lehôt, komplikovaný jazyk výziev, problémy vo fáze verejného obstaravania, problémy pri hodnoteniach projektov. Taktiež máme vysokú mieru vracania prostriedkov spôsobených zým či nesprávnym čerpaním. V druhom paneli vystúpili experti z Poľska, Piotr Żuber, bývalý hlavný stratég poľskej regionálej politiky a v súčastnosti profesor na Varšavskej univerzite; Roman Dziekonski, bývalý viceprimátor Varšavy, momentálne poradca marszalka (ekvivalent župana)  a splnomocnenec správneho orgánu Kujawsko-pomoranského vojvodstva pre hospodársky rozvoj; Eva Wenigová, DG Regio, Európska komisia; Richard Brooš slovenský diplomat pre regionálnu politiku, Stále zastúpenie SR pri EÚ a Martina Slivková, riaditeľka odboru strategického rozvoja a projektového riadenia, Prešovský samosprávny kraj. Roman Dziekonski na príklade Kujawsko-pomoranského vojvodstva priblížal manažovanie eurofondov v poľskom kontexte. Hlavným rozdielom medzi poľským a slovenským modelom je decentralizácia riadenia  na jednotlivé vojvodstvá, pričom na Slovensku všetko spadá pod Úrad vlády. Výhodou tohoto prístupu je blízkosť riadiaceho orgánu k skutočným potrebám regiónu a flexibilnejšie posudzovanie projektov. V neposlednom  rade väčšia zodpovednosť miestnych politikov a úradníkov za prijaté rozhodnutia. Poľskí diskutéri tiež upozornili na to, že eurofondy sú jedinečnou príležitosťou na modernizáciu menej rozvinutých oblastí a je trestuhodné ju naplno nevyužívať. Fórum objasnilo viaceré systémové nedostatky v slovenskom modeli rozdeľovania eurofondov a prinieslo inšpirácie od poľských kolegov. Vďaka účasti viacerých úradníkov, odborníkov a politikov v oboch paneloch aj v publiku je nádej, že poľské skúsenosti budú v buúcnosti aplikované aj na Slovensku. Podujatie sa uskutočnilo za podpory nadácie Antona Tunegu, Konrad Adenauer Stiftung a Zastúpenia Európskej komisie.

Po založení občianskeho združenia Babrubylon na jar 2016 pre účely organizovania alternatívnych kultúrnych podujatí počas prvého predsedníctva SR pri Rade EÚ, ktoré by reprezentovali Slovensko v Bruseli trochu v inom svetle ako doteraz (plánovali sme módne prehliadky mladých módnych dizajnérov, prehliadku súčasného slovenského filmu, debaty s postkomunistickou generáciou spisovateľov, publicistov apod.) sme sa začali orientovať na organizovanie návštevných skupín slovenských študentov v európskych inštitúciach. Európska politika mi je blízka, študovala som ju a verím v európsky projekt a aj vdaka mojej dlohoročnej práci v Európskom parlamente, nám prišlo dôležité organizovať

a sprostredkovávať priame stretnutia pre mladých ludi, ktori túto oblasť študujú s ľudmi, ktorí európsku politiku tvoria. Skupiny pozyvame

do Európskeho parlamentu na stretnutie s vybranými slovenskými europoslancami, do Európskej komisie s predstaviteľmi rôznych DG (generálne riaditeľstvo), think tankov, s lobistami, zástupcami médií apod. Veríme, že takéto stretnutia na vlastné oči s aktérmi EÚ politiky je veľkou pridanou hodnotou pre študentov.  

 

V marci 2017 sme organizovali prvú pilotnú študentskú skupinu, ktorá pozostávala zo študentov vysokých a stredných škôl, ich profesorov

s niekoľkými profesionálmi.

Navštívili sme Európsky parlament, Parlamentárium, múzeum Európskej histórie a prestížny think tank Martens centre.     

 

Druhú 40-člennú skupinu študentov sme hostili v Bruseli v novembri 2018. Boli v nej študenti - vysokoškoláci z rôznych kútov Slovenska - 

z Katedry politológie UK či Trnavskej univerzity, Katedry politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne, Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, Katedry politológie Trnavskej univerzity, Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave a BISLA. Program sme rozšírili aj o návštevu Európskej komisie, kde nás v DG Agri privítal pán Dušan Chrenek, bývalý vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Našu tretiu, zatiaľ poslednú študentskú skupinu/návštevu, ktorú sme hostili v marci 2019, sa niesla v predvolebnej atmosfére. Gro prednášok bolo o zvýšení volebnej účasti v európskych voľbách, ktoré žiaľ u nás na Slovensku majú veľmi nízku účasť (vo všetkých doterajších eurovoľbách sme mali najnižšiu participáciu zo všetkých členských krajín). Okrem doterajších spomínaných inštitúcií a miest sme navštívili aj Stále zastúpenie SR pri EÚ, kde študentom prednášali slovenskí diplomati o ich práci najmä v Rade EÚ.

 

V budúcnosti plánujeme pokračovať v organizovaní návštevných skupín, zatiaľ nevieme presný dátum, ten samozrejme oznámime včasne na našej stránke.

bottom of page