Zoznam odporúčaní pre efektívne a férové manažovanie eurofondov v SR v novom období od slovenských a poľských expertov diskutujúcich na fóre občianskeho združenia Babrubylon dňa 12.februára 2020
12.februára sa v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie uskutočnilo diskusné fórum s názvom Efektívne a férové manažovanie eurofondov, skúsenosť Poľska. Cieľom fóra bolo pomenovať neodstatky pri čerpaní eurofondov pre slovenské regióny a priniesť pohľady a námety expertov v tejto oblasti z Poľska. V prvom paneli diskutovali Denisa Žiláková z Centrálneho koordinačného orgánu, Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu; Martin Jakubek riaditeľ odboru verejného obstarávania EŠIF z Ministerstva školstva, Michal Kaliňák, tajomník Rady expertov ZMOS a jeho hovorca, Katarína Rochovská expertka na oblasť eurofondov (bývalá generálna riaditeľka sekcie riadenia projektov, na Ministerstve dopravy v súčastnosti pôsobiaca v privátnom sektore a pri Trnavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji) a regionálny podnikateľ Petr Hornof. Panelisti identifikovali, že hlavným nedostatkom Slovenska je vysoká miera korupcie na rôznych úrovniach, problémy s administratívnymi kapacitami, ich nedostatok či vysoká fluktuácia, technicko-administratívne problémy pri výzvach - nedodržiavanie lehôt, komplikovaný jazyk výziev, problémy vo fáze verejného obstaravania, problémy pri hodnoteniach projektov. Taktiež máme vysokú mieru vracania prostriedkov spôsobených zým či nesprávnym čerpaním. Expertka Katarína Rochovská uviedla: “ Všetky problémy sú spôsobené zlým systémovým nastavením riadenia eurofondov.”
V druhom paneli vystúpili experti z Poľska, Piotr Żuber, bývalý hlavný stratég poľskej regionálej politiky a v súčastnosti profesor na Varšavskej univerzite; Roman Dziekonski, bývalý viceprimátor Varšavy, momentálne poradca marszalka (ekvivalent župana) a splnomocnenec správneho orgánu Kujawsko-pomoranského vojvodstva pre hospodársky rozvoj; Eva Wenigová, DG Regio, Európska komisia; Richard Brooš slovenský diplomat pre regionálnu politiku, Stále zastúpenie SR pri EÚ a Martina Slivková, riaditeľka odboru strategického rozvoja a projektového riadenia, Prešovský samosprávny kraj.
Hlavný odkaz od poľských expertov: p. Piotra Żubera, hlavného stratéga poľskej regionálnej a kohéznej politiky a p.Olgierda Dziekońskieho, bývalého viceprimátora Varšavy, momentálne hlavného poradcu marszalka (ekvivalent župana) a splnomocnenca správneho orgánu Kujawsko-pomoranského vojvodstva pre hospodársky rozvoj: „Myslite na budúcnosť a skúste si ju predstaviť už dnes! Európska únia nám dáva možnosti ako modernizovať naše regióny. Treba sa toho chopiť.“
Treba zdôrazniť, že spôsob riadenia Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) tzv.eurofondov je v Poľsku iný, ako na Slovensku. Veľkým rozdielom medzi poľským a slovenským modelom je decentralizácia riadenia na jednotlivé vojvodstvá. V Poľsku 32% EŠIF fondov (predovšetkým EFRR a ESF) je riadených prostredníctvom 16 regionálnych operačných programov (ROP), každé zo 16tich vojvodstiev má vlastný ROP. Zvyšná časť fondov, predovšetkým KF je koordinovaná na národnej úrovni.
Na Slovensku sa tento model pri existujúcom samosprávnom rozdelení nedá momentálne implementovať, koordinácia spadá pod Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, zatiaľ čo riadenie je rozdelené medzi väčšinu sektorových rezortov. Na to, aby sa vytvorilo decentralizované riadenie eurofondov a mohli sa vytvoriť regionálne operačné programy (ROP), je potrebné spĺňať podmienky tzv. NUTS2 území, ktorú žiadna z našich VÚCiek momentálne nespĺňa (splniť túto podmienku by vedeli kraje, ako sme ich poznali za socializmu – Západ, Stred a Východ). Dajú sa však pre tento účel spájať kraje, ako tak spravili české regióny vo finančnom období 2007-2013, no pre veľké korupčné škandály na území Severozápad sa ROP v Cechách stopli a Česká republika prešla na centralizované koordinovanie eurofondov, podobne ako 2/3 EÚ členských krajín. Je dôležité zdôrazniť, že pre úspešné riadenie oboch foriem riadenia (decentralizovaného i centraizovaného) je potrebný dostatok kvalitných odborných kapacít, a taktiež kvalitná regionálna stratégia. Zdá sa, že obe tieto podmienky nie sú u nás momentálne naplnené.
Po komunikácii s viacerými slovenskými expertami som identifikovala nasledovné problémy, ktoré máme s čerpaním eurofondov na Slovensku:
spôsob riadenia eurofondov, kde sa opakujúco negarantuje nekorupčné prostredie, problémy s odbornosťou administratívnych kapacít, ich nedostatok či vysoká fluktuácia, technicko-administratívne problémy pri výzvach - nedodržiavanie lehôt, komplikovaný jazyk výziev, problémy vo fáze verejného obstarávania a jeho následného overovania, problémy pri hodnoteniach projektov (časté sťažnosti ohľadne byrokratického zaťažovania - aplikácia tzv.gold platingu) . Taktiež máme vysokú mieru korekcií (vracania prostriedkov) spôsobených zlým, či nesprávnym čerpaním zisteným pri auditných kontrolách pri schvaľovaní a implementácií projektov.
Dovoľujem si predstaviť pár informácií, ako funguje riadenie eurofondov v Poľsku, členskej krajine, ktorá je dávaná za príkladnú v tejto oblasti. Ako odznelo z úst poľských expertov na fóre, by mohli byť ich skúsenosti inšpiráciou pre Slovensko, napriek tomu, že máme iný spôsob riadenia a iné samosprávne riadenie.
Úspech vynakladania finančných prostriedkov EÚ v Poľsku súvisí so štyrmi faktormi, ktoré určujú efektívnosť a racionálnosť výdavkov. Sú to inštitucionálna a procedurálna architektúra, ktorá formuje zásady plánovania, riadenia a implementácie investičných procesov rozvoja, po druhé, situácia relatívne nízkej závislosti starostov a primátorov na štruktúrach politických strán, po tretie proces učenia a profesionalizácie pri plánovaní a čerpaní finančných prostriedkov a po štvrté systém verejnej a inštitucionálnej kontroly.
-
Úspešná stratégia chce fungujúce inštitúcie
Pre porovnanie, v 38 miliónovom Poľsku majú 16 vojvodstiev s vlastnou samosprávou a vlastnými regionálnymi operačnými programami = 16 ROP, 380 okresov a 2477 obcí. Na Slovensku máme 5,5 milióna obyvateľov, máme 8 VÚCiek, 79 okresov a 2927 obcí. Je dôležité zdôrazniť, že významným rozdielom je, že v Poľsku sú vojvodstvá legislatívne nadradené obciam, zatiaľ čo na Slovensku sú VÚCky a obce na rovnakej úrovni.
Ako spomínal jeden zo slovenských expertov pôsobiacich na našom Stálom zastúpení pri EÚ p. Brooš, ktorý sa venuje regionálnej politike a pozná od poľských kolegov ich skúsenosti, v Poľsku sa po vstupe do EÚ etablovalo silné ministerstvo rozvoja, ktoré sa stalo centrom hospodárskej politiky krajiny. Toto ministerstvo riadi eurofondy (okrem časti, ktorá bola decentralizovaná na vojvodstvá, 32% z celkového objemu pridelených EŠIF pozn.), ako aj regionálnu politiku (koordináciu so samosprávami). Ministerstvo rozvoja presadilo model integrácie regionálnej politiky do národnej hospodárskej politiky – neexistujú desiatky sektorových rezortných stratégií, celá hospodárska politika Poľska vrátane eurofondov sa riadi 9 stratégiami. Každoročne rezort spracúva vládny dokument o pripravenosti a prekážkach využívania eurofondov, pričom kvôli eurofondom toto ministerstvo presadilo zmeny v legislatíve stavebného poriadku, environmentálneho posudzovania dopadov, verejného obstarávania, fungovania štátneho rozpočtu atď. Minister tohto rezortu je podpredsedom vlády, spravidla ide o silnú a rešpektovanú politickú osobnosť. Rezort má najvyššie platy v štátnej správe a nízku fluktuáciu. A Poliaci taktiež zreformovali kľúčové verejné inštitúcie, ktoré sa významne podieľajú na čerpaní eurofondov, najmä generálne riaditeľstvo pre cesty (obdoba slovenskej NDS), ktoré kvalitou riadenia patrí medzi top inštitúcie v celej EÚ.
Je potrebné venovať pozornosť oddeleniu funkcií strategického plánovania a prípravy regionálnych operačných programov (ROP) jednotlivými oddeleniami, ako aj príprave a samostatnej realizácii projektov EÚ oddeleniami zaoberajúcimi sa riadením a implementáciou projektov. Kľúčovým elementom efektivity poľského systému využívania eurofondov sa zdá byť zameranie riadenia OP na skutočnú diskusiu s partnermi, otvorenosť k riešeniu ich problémov, aktívny prístup k budovaniu kapacít a príprave projektov. Pre efektívne rozhodovanie je najdôležitejšie zabezpečiť dáta a entuziazmus lokálnych ľudí. V takom prípade sa vytvára „vlastníctvo rozhodnutí“. Úlohou štátu pri rozvoji má byť (1) vytvoriť systém, v ktorom čo najviac ľudí myslí na to ako rozvíjať svoje územie (2) poskytnúť im zdroje na realizáciu ich rozhodnutí.
2. Nízka závislosť primátorov a starostov od štruktúr politických strán
Keďže 82% primátorov a starostov je volených ako súčasť nezávislých miestnych volebných výborov a radní väčšinou zastupujú väčšinu v týchto výboroch, preto je miera závislosti od straníckych štruktúr pomerne nízka. Toto je odkaz občianskych výborov od začiatku samosprávy, teda 30 rokov od úplne prvých slobodných volieb v Poľsku, ktoré sa konali 27. mája 1990. Táto situácia miestnej nezávislosti je viditeľná najmä v menších obciach. Úrady a členovia rady môžu mať samozrejme politické sympatie, ale nie sú formálne závislí od politických strán. Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú tento dôležitý aspekt straníckej nezávislosti miestnych samospráv od ústrednej aj regionálnej správy. Zároveň stojí za povšimnutie pozitívna korelácia medzi miestom pôvodu alebo územnou závislosťou, členmi regionálnych rád alebo regionálnymi monitorovacími výbormi jednotlivých obcí a výškou finančných prostriedkov pridelených týmto obciam. Reflektuje sa to aj na spôsobe poskytovania finančných prostriedkov EÚ v rámci regionálnych operačných programov, kde sa neberie do úvahy stranícky kontext.
Dôležitým aspektom je aj tvorba rozpočtu na samosprávnej úrovni. Veľkosť rozpočtov miest je do značnej miery spojená s vlastnými alebo kvázi vlastnými príjmami, ako napr. dane z príjmov právnických osôb a dane z príjmu osôb, pričom významný podiel sektora miestnej samosprávy na celkovom HDP krajiny je 14,3%, s priemerom EÚ 10,3% v roku 2018. Podiel výdavkov miestnych samospráv na verejných výdavkoch predstavoval asi 34% v porovnaní s priemerom EÚ 23%. Takáto vysoká úroveň finančnej nezávislosti obcí umožňuje, aby sa rozvojová politika formovala prostredníctvom investícií, ktoré samosprávy plánujú a vykonávajú autonómne. Fondy EÚ sú akýmkoľvek doplnkom politiky miestneho rozvoja na úrovni asi 20% celkových investičných výdavkov obcí.
3. Profesionalizácia plánovania a čerpania, inými slovami myslieť na budúcnosť, ako v bájke o kobylke a mravcoch
V rámci mnohoročnej praxe implementácie plánovania a vynakladania finančných prostriedkov EÚ nasleduje proces špecifického učenia sa samospráv, t. j. ich profesionalizácia. Vzorec profesionalizácie je vyjadrený vo forme na mieru šitého myslenia vo vzťahu k plánovaným investičným projektom, kde došlo k prechodu k efektívnosti a profesionalizácii spojenej s inštitucionálnou stabilitou.
Zvyšujúca sa úroveň priemerného HDP v porovnaní s priemerom EÚ objektívne zníži objem finančných prostriedkov EÚ, a preto poukazuje na potrebu spoliehať sa viac na vnútroštátne zdroje. V prípade možného nedostatku externých zdrojov z EÚ sú možné dva scenáre. Jedným z nich je vytvorenie mechanizmov na podporu miestnych podnikov na úrovni ústrednej vlády prostredníctvom dotačného systému a druhý zvýšením finančnej kapacity regionálnych samospráv prostredníctvom ich účasti na daňových príjmoch, ale aj vytvorením regionálnych finančných inštitúcií (akéhosi fondu pre budúcnosť).
4. Širokospektrálna kontrola zabezpečuje efektívnosť
Dôležitým faktorom v tomto procese je systém verejnej a inštitucionálnej kontroly, ktorý súvisí s existenciou osobitných vládnych agentúr, ako je CBA (Ústredný protikorupčný úrad) alebo osobitný ústredný policajný vyšetrovací úrad a Najvyšší kontrolný úrad. Obzvlášť dôležitý je systém verejnej kontroly zabudovaný do nariadení týkajúcich sa vynakladania finančných prostriedkov EÚ a mechanizmov na formovanie rozvojových stratégií vojvodstiev, ktoré podmieňujú možnosť rozvoja a prijímania regionálnych operačných programov, a teda vynakladania finančných prostriedkov EÚ na obce a iné subjekty. Pre fungovanie miestnych samospráv je tiež dôležité, najmä tie miestne, keď podliehajú nielen volebnému procesu, ale aj možnosti kontroly zo strany miestnych médií alebo komunít.
KONKRÉTNE ODPORÚČANIA OHĽADNE ZLEPŠENIA ČERPANIA EUROFONDOV V SR VYCHÁDZAJÚC ZO STATUS QUO
1. Doplnenie, rozšírenie resp. vytvorenie odboruna ministerstve alebo samostatného ministerstva,ktoré by sa zaoberalo regionálnym rozvojom. Tento akt je v novej Matovičovej vláde naplnený, vytvorilo sa nové ministerstvo pre regionálny rozvoj a investície, jeho ministerka Veronika Remišová je zároveň aj vicepremiérka vlády. Na tomto ministerstve by sa mala vytvárať odborná celoštátna stratégia pre rozvoj regiónov v úzkej spolupráci s jednotlivými VÚCkami ako aj špecializovanými samosprávnymi organizáciami ako ZMOS, Únie miest, SK8, zamestnávateľských zväzov a Združeniu podnikateľov Slovenska apod. Agenda efektívneho čerpania eurofondov a vytvorenie potrebných operačných programov by bola jedna z najdôležitejších ako rozvíjať zaostalé regióny a vyrovnávať rozdiely medzi chudobnými a bohatšími regiónmi. Dôvod pre jednotnú celoštátnu stratégiu je existencia množstva roztrúsených nesúrodých bez časovej súslednosti rozličnosektorových a lokálne nezosúladených stratégií, ktoré sa medzi sebou prelínajú no nemajú efektivitu a absentuje implementácia a zjednocujúci legislatívny rámec. Cieľom ministerstva pre regionálny rozvoj by mala byť novelizácia existujúceho zákona č. 539/2008 o (celokrajinnom) regionálnom rozvoji, ktorá by reflektovala aktuálne potreby a definovala by kto má právo vypracovávať a prijímať koncepčné a strategické dokumenty v oblasti verejnej správy (inými slovami kto by boli účastníci tohto procesu – napr.vláda, VÚCky, mestá a obce,verejné vysoké školy,mikroregióny,občianske združenia či iniciatívy). Môžeme sa inšpirovať poľským modelom v tejto oblasti, ktorý je považovaný za efektívny a reflektuje aktuálnosť a vychádzame z podobného backgroundu.
2. Zriadenie "Ombudsmana" zastupujúceho prijímateľov a žiadateľov, nominovaného zástupcami samosprávnych organizácii ako ZMOS, Únie miest, SK8, zamestnávateľských zväzov a Združeniu podnikateľov Slovenska, s možnosťou mať zástupcu pre každý operačný program. Bol by permanentne informovaný o čerpaní, kvalite výziev, problémoch a zlyhaniach z oboch strán.
Jeho úlohou by taktiež bolo poukazovať na rozdielne postupy orgánov verejnej moci voči prijímateľom, v sporných oblastiach resp. konfliktoch medzi prijímateľmi a poskytovateľmi pomoci by mohol vystupovať ako zmierovací orgán (mediátor). Zároveň by vyvíjal aktivity v prospech štandardizácie postupov, zvýšenia miery právnej istoty pre prijímateľov, odstraňoval by asymetriu v zmluvách o poskytnutí pomoci, ktorých sú prijímatelia fakticky rukojemníkmi a pod.
3. Vytvorenie a koncepčné budovanie administratívnych kapacít a zabezpečenie ich stability, zabránie ich fluktuácii či výmene z politických dôvodov, veľmi dôležitá podmienka pre zabezpečenie kontinuity práce v oblasti eurofondov na profesionálnej úrovni. Práve teraz nastupuje nová vláda, ktorá preberie zodpovednosť za riadenie na všetkých úrovniach, a vzhľadom na dôležitosť a blížiaci sa termín rokovaní s Európskou komisiou o nových podmienkach EŠIFu pre Slovensko v novom finančnom období/rámci pre roky 2021-2027 by bolo veľmi potrebné zabezpečiť vysokú profesionalitu jednak v oblasti vyjednávania, aby sa podarilo vyrokovať čo najlepšie podmienky (Slovensko malo v súčasnom období pre roky 2014-2020 na človeka druhú najvyššiu sumu, vyše 3 Eur) a taktiež kontinuitu profesionálnej úrovne administratívnych kapacít na riadiacich jendotkách, ktoré by mali skúsenosti s implementácie operačných programov, aby sa zabezpečil hladký priebeh čerpania. Zároveň je potrebné zaviesť mechanizmus profesionalizácie prijímania kandidátov vo forme konkurzu (testy a pohovor) na jednotlivé pozície na základe spĺňania podmienok o minimálnej praxe na základe hierarchie (napríklad na post generálneho riaditeľa by bola podmienka 7 rokov praxe v podobnej oblasti apod.) docieli sa tak väčšia dynamika, rozhľad a profesionalita. Otvoriť možnosť participovať záujemcom z verejného i privátneho sektora ako aj regionálnych zastupiteľstiev. Vytvoriť mechanizmus hmotnoprávnej, ekonomickej a pracovnoprávnej zodpovednosti najmä na výkonnom poste Taktiež budovať kapacity v oblasti audítorov a zvyšovať odbornosť audítorov na jednotlivých rezortoch a Ministerstve financií SR s prepojením na skúsenosti z verejného aj súkromného sektora. Pri vykonávaní auditu cieliť na audit výstupov a výsledkov projektu a nie na formálne nedostatky. Každé opatrenie vyplývajúce z auditných zistení podrobiť analýze vplyvu na proces čerpania/ implementácie. Nevyužívať na vykonávanie audítorských služieb nadnárodné spoločnosti, ktoré sú odmeňované vysokými sadzbami, kde sa nedá vylúčiť zámerné hľadanie chýb za účelom rozšírenia rozsahu poskytovaných služieb.
4. Veľmi dôležité je aj budovanie kvalitných profesionálnych kapacít na regionálnej úrovni - vyšších územných celkov pomocou vyššie uvedeného. Pre oba účely sa dajú využívať financie alokované v rámci technickej asistencie vyčlenenej pre regióny, tzv. Podpornú službu pre štrukturálne reformy, ktoré poskytuje Európska komisia ako aj strategické štúdie a koncepčné plány (napr. transformácia hornej Nitry). Podporovať výmenu skúseností medzi vlastnými a zahraničnými regiónmi, výmenou skúseností expertov z týchto regiónov, aby si navzájom pomáhali aj svojim know-how.
5. Urýchlené sfunkčnenie inštitútu nahlasovania prípadov podvodov, zneužívania či plytvania eurofondov (Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je síce vytvorený no zatiaľ je nefunkčný) ako zo strany riadiacich orgánov tak aj žiadateľov a prijímateľov. Tento inštitút by priamo spolupracoval s Európskou prokuratúrou, ktorá bola zriadená na tieto účely (Slovensko je jej súčasťou) a OLAFom (Európskym úradom pre boj proti podvodom).
6. Zjednodušiť, zostručniť a sprehľadniť dokumentáciu a jazyk k jednotlivým výzvam tak, aby boli zrozumiteľné pre každého. Štandardizovať postupy, príručky a lehoty pre všetky riadiace orgány, čo uľahčí vypracovávanie žiadostí a implementáciu projektov rôzneho zamerania na rôznych riadiacich orgánoch. Nemeniť pravidlá pri žiadaní a čerpaní prostriedkov od výzvy k výzve. Výzvy viac nastavovať podľa dopytu a reálnych potrieb, aby bola zabezpečená ich využiteľnosť. V tejto oblasti úzko spolupracovať so samosprávami, aby reflektovali ich ozajstné potreby, a najmä vychádzať zostrategických dokumentov o rozvoji regiónova a z vyhodnotenia už uzatvorených výziev a záujmu o nich.
7. Zjednodušiť prílišné a preformalizované pravidlá pri predkladaní, schvaľovaní a implementácii projektov ako aj pri verejnom obstarávaní, ktoré sú príčinou zdĺhavého, nepružného a komplikovaného čerpania finančných prostriedkov. Odstrániť všetky formy byrokracie vo všetkých oblastiach a fázach, najmä pri verejnom obstarávaní, výzvach či hodnotení a taktiež pri schvaľovaní zmien projektov počas implementácie. Podstatou je si uvedomiť, že projekt je síce živý organizmus a vždy sa vyskytnú zmeny, ktoré sú počas jeho realizácie nevyhnutné a zdĺhavý proces a neochota prijímať akékoľvek zmeny v rámci schválených projektov ide proti úspešnej a plynulej implementácii, no zároveň treba podotknúť, že zmeny uskutočnené počas realizácie projektu môžu mať negatívny dopad na podmienky súťaže, čo môže byť spätne vyhodnotené kontrolou ako diskriminačné konanie vrámci verejného obstarávania. Je preto potrebné mať na zreteli, že je dôležité zachovať líniu operačného programu a konkrétneho projektu, teda cieľovú skupinu a oblasť, pre ktoré sú projekty určené, nedovoliť skĺznuť do úplne odlišných projektov z iných OP a taktiež každú zmenu v v projektoch je treba odôvodniť, aby bola relevantná pre splnenie hlavných cieľov projektu. Toto sa prísne sleduje aj zo strany Európskej komisii.
8. Výrazne obmedziť využívanie poradenských a konzultačných firiem na úrovni riadiacich orgánoch, ktorých služby sú finančne nadhodnotené, naopak sústrediť sa na budovanie interných personálnych i odborných kapacít v rámci jednotlivých riadiacich orgánov, aby to zvládali vo vlastnej réžii a nie kontrahovaním externistov a zbytočným mrhaním peňazí.
9. Vytvoriť oficiálny zoznam certifikovaných profesionálnych hodnotiteľov podľa jednotlivých oblastí špecializácie. Projekty by boli náhodne prideľované hodnotiteľom (napr. formou žrebovania tak ako v oblasti exekúcií), minimalizovala by sa tak miera subjektívneho posudzovania a zamedzilo by sa korupcii. Princíp hodnotenia by bol prevažne kvantitatívnym spôsobom. Čo sa týka spôsobu organizácie práce hodnotiteľov a ich výber odporúčame kombináciu rôznych prístupov,ktoré by zaručili profesionalitu a bezúhonnosť. V rámci IROPu odporúčame VÚCkam vytvoriť skupinu hodnotiteľov pochádzajúcich z prostredia VÚCky na základe ich odborného backgroundu. Títo hodnotitelia však nemôžu byť v konflikte záujmov, teda hodnotiť projekty ľudí zo svojho prostredia. Taktiež hodnotitelia by pôsobili vrámci backofficu, teda by neprichádzali do styku s prijímateľmi projektov, s nimi sú v kontakte výlučne pracovníci tzv. front desku, teda pracovníci klientského či infocentra. V druhej oblasti projektov z iných operačných programov kde ide o hodnotenie projektov (napr.oblasť výskumu a inovácií) odporúčame vyhlasovať konkurzy na hodnotiteľov z oblasti odbornej verejnosti (predstavitelia odborných asociacií, predstavitelia akademickej obce z oblasti ktorá je hodnotená, predstavitelia biznis sektoru z oblasti, ktorá je hodnotená apod.). Postupne vytvoriť sieť a tím odborníkov, z ktorých sa bude vyberať na základe oblasti, ktorá sa bude hondotiť. Do tretice, v oblastiach veľkých projektov napr. najmä dopravných, infraštruktúrnych vytvoriť medzinárodnú porotu hodnotiteľov na základe ich profesionálneho a morálneho kreditu. Dá sa spolupracovať aj s JASPERS v tejto oblasti.
10. Vyhýbať sa a odstraňovať tzv.gold plating – sprísňovanie európskej legislatívy, európskych noriem, smerníc či predpisov pre slovenské účely. Častokrát sa kladú nezmyselné požiadavky a nároky, ktoré znepríjemňujú životy žiadateľom a prijímateľom. Začať vypracovávať dáta a porovnávať situáciu s ostatnými krajinami, najmä okolitými (v rámci V4 a Rakúsko), s ktorými zdieľame podobné tradície či históriu. Takto bude omnoho jednoduchšie sledovať a najmä odstraňovať gold plating u nás, keď sa budú porovnávať konkrétne štatistické údaje a dopady rovnakej európskej legislatívy na viaceré EÚ krajiny osobitne vrámci nášho regiónu.
11. Dobudovať sieť poradenských a informačných centier na kvalitnej úrovni, ktoré by slúžili ako kontaktný bod pre žiadateľov a poskytovali základné poradenské služby v oblasti využívania európskych finančných prostriedkov. Pracovníkov inforcentier treba príslušne vyškoliť, dajú sa na to použiť zdroje z eurofondov. Zabrániť tomu, aby sa tam “upratali” protekční kandidáti, treba zabezpečiť adekvátne školenie pre pracovníkov infocentier a motivovať ich férovou finančnou odmenou. Popri infocentrách pomerne dobre fungujú aj služby súkromného sektora ktorý sa venuje vypracovávaním projektov pre verejného i súkromného klienta. (Pozor, nejde tu o služby veľkých konzultačných firiem, ktoré sa najímajú riadiacimi orgánmi, viď bod č. 8, toto sú malé firmy,ktoré sa zaoberajú vypracovávaním projektov pre prijímateľov vrátane podporných služieb ako asistencia pri stavebných povoleniach, projektových dokumentáciach apod.) Vzhľadom na momentálnu komplikovanosť systému sa firmy úzko špecializovali, cieľom je však celý systém zjednodušiť, aby boli výzvy a celý proces implentácie “user friendly”.
12. Zefektívniť mechanizmus zásobníkov projektov z ktorého by sa rýchlejšie čerpalo pri vyhlasovaní nových výziev, zrýchlila by sa tak alokácia a implementácia, ktorá je častým problémom. S týmto súvisí aj vrátenie nevyčerpaných finančných prostriedkov z predchádzajúcich projektov späť ‘do obehu’, aby sa mohli použiť pre nové projekty. Dôležitou zárukou pre efektivitu schvaľovacích procesov a implementácie je adekvátne kapacitné nasadenie, odporúčacie body číslo 3 a 4.
13. Zvážiť decentralizáciu riadenia eurofondov vzhľadom na špecifiká regionálneho usporiadania Slovenskej republiky, rizík zvýšenej korupcie na lokálnej a regionálnej úrovni, možný konflikt záujmov (VÚC verzus ňou zriadené organizácie, regionálni poslanci v pozíciách starostov a primátorov, ktorí sú zároveň členmi komisií pri VÚC a pod.) a absenciu adekvátnych kapacít spojených s negatívnymi skúsenosťami z iných členských štátov podobnej veľkosti. Implementácia IROP v súčasnosti ukazuje, že delegovanie úloh riadiaceho orgánu na množstvo sprostredkovateľských orgánov má negatívny dopad na napĺňanie cieľov operačného programu ako celku.
SLOVÁ NA ZÁVER
Na Slovensku je momentálne absencia verejnej a odbornej debaty vo vzťahu k fondom EÚ. Je veľmi dôležité takúto debatu teraz v novom finačnom období pre roky 2021-2027 zaviesť najmä vzhľadom na mnohé pochybenia a zlyhania z doterajšieho obdobia.
Tak ako v každej oblasti, preto, aby sa docielili najlepšie a najprofesionálnejšie riešenia a nastavili podmienky čerpania a manažovania eurofondov transparentne, efektívne a férovo, je z nášho pohľadu veľmi dôležité takúto debatu otvárať a okrem poučenia sa z doterajších chýb sa inšpirovať od ľudí, ktorí to zvládli lepšie, resp. vypracovali spôsob, ktorý je považovaný za príkladný. Peniaze vyčlenené z európskeho rozpočtu na kohéznu politiku sú určené na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, preto je dôležité si toto uvedomiť a vypracovať zjednotenú stretégiu regionálneho rozvoja predovšetkým tak, aby sme naše zaostávajúce regióny rozvijali a modernizovali tak ako sme toho svedkami v susednom Poľsku, kde si tento fakt uvedomili a vytvorili fungujúce inštitúcie a nastavili príslušné podmienky. Je to dôležité jednak pre rozvoj našej krajiny ako aj z hľadiska férovosti voči európskym daňovým poplatníkom.
Poľsko je považované v celoeurópskom kontexte za príkladnú krajinu vo vzťahu k využívaniu eurofondov, preto sme do Bratislavy nedávno pozvali výborných poľských expertov, ktorí nám priblížili spôsob riadenia eurofondov v ich krajine a veríme, že sa môžeme my na Slovensku teraz v novom finančnom období nimi inšpirovať a aplikovať viaceré spôsoby, ktoré boli v Poľsku zavedené. Sú to naši susedia a vychádzali sme z podobných podmienok, preto sme presvedčení, že je ľahšie a jednoduchšie sa nechať inšpirovať a motivovať krajinou, v ktorej to ide dobre ako zavádzať a vymýšľať nové, veľakrát nikam nevedúce mody operandi.
Môžeme sa považovať za privilegovanú krajinu, pretože dostávame vyše 3 Eur na človeka vrámci EŠIFu, druhú najvyššiu suma v rámci celej EÚ, hneď po Estónsku. Podobne by sme na tom mali byť aj v novom finančnom období pre roky 2021-2027, preto by bolo hriechom tieto peniaze nevyužiť a ‘nechodiť po kanáloch‘ ako sa jeden zahraničný expert vyjadril. Taktiež je veľmi dôležité zaangažovať ozajstných expertov a odborníkov do tohto procesu, ktorí v tejto oblasti pôsobia či pôsobili a vytvorili si morálny kredit. Lebo práve takíto ľudia sú garanciou profesionálneho, efektívneho a férového riadenia eurofondov. Taktiež vieme sprostredkovať kontakt pre konzultácie a spoluprácu s výbornými celoeurópsky uznávanými poľskými expertmi, ktorí vystúpili na fóre, prejavili ochotu a nadšenie spolupracovať so Slovákmi.
Vypracovala: Veronika Jankovičová, Babrubylon, o.z. na základe debaty na diskusnom fóre o efektívnom čerpaní eurofondov v novom finančnom období pre roky 2021-2027 usporiadanom o.z. Babrubylon 12. februára 2020 v priestoroch Zastúpenia Európskej komisii na Slovensku a na základe osobnej konzultácií s p.Richardom Broošom, Stále zastúpenie SR pri EÚ, Brusel; p. Katarínou Rochovskou, bývalou generálnou riaditeľkou sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy v súčasnosti pôsobiaca v privátnom sektore a pri Trnavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji; Martinom Jakubekom, riaditeľom odboru verejného obstarávania EŠIF z Ministerstva školstva, p.Evou Wenigovou, administrátorkou na DG Regio, Európska komisia; Michalom Kaliňákom, tajomníkom Rady expertov ZMOS a jeho hovorcom; p. Martinou Slivkovou, riaditeľkou odboru strategického rozvoja a projektového riadenia, Prešovský samosprávny kraj; p. Petrom Hornofom, malým podnikateľom zo Záhoria ako aj s poľskými expertami p.Piotrom Żuberom, bývalým hlavným stratégom regionálnej politiky v Poľsku, v súčasnosti konzultantom pre gruzínsku vládu a prednášajúci na Varšavskej univerzite; p.Romanom Dziekońskim, bývalým viceprimátorom Varšavy, v súčasnosti poradcom marszalka (aka župana) a splnomocnencom pre hospodársky rozvoj Kujawsko-pomoranského vojvodstva. Moje osobné a špeciálne poďakovanie patrí p. Ľudmile Majláthovej zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku; p.Jozefovi Stahlovi z DG Regio, Európska komisia a p.Dušanovi Chrenekovi, bývalému vedúcemu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku ako aj p.Ladislavovi Mikovi, súčasnému vedúcemu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku za kozultácie a vzácne rady.